Obaja nesmelí, spoločne v posteli,

hladkáme si dlane.

Explózia strachu, má čudesnú pachuť,

nebolo to v pláne.

Havranie vlasy, súputník krásy,

je neskorý čas.

Iskrivé oči, všetko sa točí,

tá zvedavosť v nás.

Nástojčivé hlasy a zeme otrasy,

obaja zrádzame.

Ach Bože môj drahý, takmer polonahí,

čo to tu stvárame.

Stret orlích zrakov, je bez rozpakov,

elán dáva mi.

Súlad dvoch duší, hanblivosť ruší,

je to pred nami.

Telo telo vinie, až v to jedno splynie,

oáza pokoja.

Pritesné objatia, s ránom sa vytratia,

premena postoja.

Za čin dospelý, zmeníš chod celý,

prebdieš hodiny.

Ty po mne túžiš, takí ste muži,

nie som bez viny.

Slasť je v skutku krátka, len žiaľna pamiatka,

na naše stretnutie.

Múdrosť zošalela, duša utrpela,

citové vypnutie.

Sedíš sklamaný, mnou doráňaný,

že si neuspel.

Fenomén zvláštny, ten pocit krásny,

nie je na povel.