po daždi

Autor: Marta Marcinková | 11.10.2011 o 11:54 | Karma článku: 7,42 | Prečítané:  193x

Si slnečný lúč, som dažďová kvapka.

Pretni ma až ku korienkom citov

a presvieť ma celú na kosť, donaha.

Vidíš? Som číra. A fyzická. JEDNODUCHO SOM,

opar, čo vzišiel z horskej riavy,

bez zemskej tiaže, aby vrhol oblý tieň.

Tak mnou prejdi.

Bez prstov.

Bez pier.

Bez jazyka.

Až na krehké dno lona.

Nech po hlbokom zlúčení v jedno,

zmením skupenstvo na farebné bozky

a napnem špičky nad okrajom rieky

a zapustím dlane na opačnom brehu.

Pozri. Na mieste kde sa opieram,

krehnú mi prsty. Umieram.

V nebeských šatách, s dúhovým leskom,

vyparím sa tíško, bez rozlúčky, bez slov,

do voňavej kôry vŕby, do prameňa,

do končatín trávy, či do náručia listov.

A opäť raz po daždi, nad ramenami ľudí,

vyrastie víťazný oblúk, z rodidiel oblohy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Urážky, samochvála a bez plánu. Kam dovedie USA trumpizmus

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?