po daždi

Autor: Marta Marcinková | 11.10.2011 o 11:54 | Karma článku: 7,42 | Prečítané:  195x

Si slnečný lúč, som dažďová kvapka.

Pretni ma až ku korienkom citov

a presvieť ma celú na kosť, donaha.

Vidíš? Som číra. A fyzická. JEDNODUCHO SOM,

opar, čo vzišiel z horskej riavy,

bez zemskej tiaže, aby vrhol oblý tieň.

Tak mnou prejdi.

Bez prstov.

Bez pier.

Bez jazyka.

Až na krehké dno lona.

Nech po hlbokom zlúčení v jedno,

zmením skupenstvo na farebné bozky

a napnem špičky nad okrajom rieky

a zapustím dlane na opačnom brehu.

Pozri. Na mieste kde sa opieram,

krehnú mi prsty. Umieram.

V nebeských šatách, s dúhovým leskom,

vyparím sa tíško, bez rozlúčky, bez slov,

do voňavej kôry vŕby, do prameňa,

do končatín trávy, či do náručia listov.

A opäť raz po daždi, nad ramenami ľudí,

vyrastie víťazný oblúk, z rodidiel oblohy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?