keď sa rozletia

Autor: Marta Marcinková | 22.10.2011 o 11:55 | (upravené 22.10.2011 o 12:06) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  120x

 

Plachtím...

...a z prázdnych myšlienok,

chŕlia vločky,

čo šibú do tváre ako facky,

keď v okolí spálených stromov,

nenachádzam domov.

Vidím...

...že rádioaktívny dážď,

postihol hniezdo

a spŕška boľavých slov,

vsiakla do listov.

Strom, na ktorom vtáci spali,

padol. Keď miazga vyschla,

ostré píly bútľavinu sňali.

Pamätám...

...tu bez skoku do vzlietnutia,

prebývali svorne dvaja.

Tých operencov zrazu niet .

Minuli sa časy raja,

štebotavých teplých liet.

Sedím...

...na tieni,

hútam si o svojom.

Ako sa rozleteli.

Do krajiny beduínov,

v rozlezenom slnku,

osameli.

Cítim...

...nad hlavou kmitá luna.

Vyzlečiem si vtáčie krídla,

skmásané vetrom

a zakryjem sa starým,

matkiným svetrom.

Smútim...

...lebo zlepené mám prsty

a vo vlasoch šediny

a márne volám:

kde ste!

Rodičia premilí.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?